quarta-feira, 13 de agosto de 2014

TRAIDOR DOMIN

TRAIDOR DOMIN

    Ha’u ne’ebé hadomi ó 
    Realidade ó hatan hodi haterus
    Ha’u ne’ebé fó ho laran
    Realidade ó larespeita
    Tebes…laran ne’e moras tebes
    Wainhira ha’u haree ó ho nia
    Hakarak tebes atu halerik
    Wainhira ó hamaus nia ho estima
    Estima nakonu ho maña
    Ó hatudu iha ha’u matan
    Karik ho intensaun
    Atu halo ha’u kanek
    Beibeik ona ó halo sala
    Ne’ebé todan tebes atu hetan perdaun
    Maski dala barak ha’u fó biban
    Realidade ó nafatin bahat triste
    Seidauk bosu ga…ó harahun ha’u moris
    La to’o ga…ó hakanek ha’u nia sentimentu
    Karik to’o ha’u mate.


    Autor : 


segunda-feira, 11 de agosto de 2014

✞ HEROI SENTIMENTO ✞

✞ HEROI SENTIMENTO ✞

Háu Comprende Tebes Ó, ho Ó Nia An Tomak.
Háu Koko Pasencia, Maske Dala Barak Todan Hanehan Háu.
Háu Sempre Defende no Sai Ó Nia Defeza Maske Dalaruma
Háu Hetan Ataque Nebe Liu Husi Háu Nia Kbiit 

Ba Ó Háu Sei Larende Atu Hasoru Dezafius Moruk 
Nebe Hakarak Tenta Ó, Maske Háu Tenki Sakrifika An
Sentimento Ne'e Ba Ó, Nia Nasionalismo As Tebes.
Maske Dalaruma Ó Hare Maibe Nunka Sente

Dalaruma, Háu Lakon Konsiencia Hodi Defende Buat Nebe Ó Halo Sala. Maibe, Nunka Fo Sala Ba Ó, no Hakarak Simu Sala Ne'e Sai Háu NianTamba Ó mak Háu.
Dalaruma, Háu Komprende Sala Hodi Fo Sala Ba Ema Seluk.
Buat Ne'e Hotu Akontese Tamba, Háu Lakoi Hare Triste Iha Ó Nia Matan 

 Tebes, Háu Promete ho Fuan 
 DIAK LIU HAU MATE DO QUE Ó TRISTE 
 Ne'e Mak Háu Nia An no Háu Nia Sentimento 

Autór :  CHEXIMENES 
FOFOUN O NIA HAHALOK DIAK LOS

FOFOUN O NIA HAHALOK DIAK LOS

Fofoun hau tuir Ö
Ö toman hau ho Ö nia istima.
Ö hadomi los hau,
Tane hau ho Ö nia liafuan midar,
Nu'udar Ö nia iis rohan.

Ö toman hau to kuñese hau nia moris tomak husi hau nia familia.
Haksolok tebes ho Ö,
Iha momentu ne'e...

Ikus Ö nega tia hau,
Ö tarata tan hau,
Katak hau ne'e la vale ba Ö,
Katak hau mai husi familia ne'ebé simples..!

Ida ne'e klaru,
Moris ne'e simples,
Maibé hakarak riku deit ho DOMIN.


Autor : 
It'rua Nia Fuan Hakmatek Iha Nia Fatin
HAU LA HIRUS O

HAU LA HIRUS O

Háu La Hirus TanBa Ita Rua Para 
 Maibe Háu Triste De'it TanBa Háu Seidauk Prontu Atu Husik Ó 

 Háu La Hirus Ba Ó TanBa La Hadomi Háu 
 Maibe Háu Hirus De'it Ba Háu Nia An Rasik Ne'ebe Mak Sei Hadomi Ó 

 Háu La Hirus TanBa Lakon Ó 
 Maibe Háu Triste De'it TanBa Háu Uluk Hamutuk Ho Ó 

 Háu La Hirus TanBa Háu La Bele Hamutuk Ho Ó 
 Maibe Háu Triste De'it TanBa Háu Hatene Saida Mak Agora Háu Hanoin Nafatin O

 Háu La Hirus TanBa Ó Haluha Ona Háu
 Maibe Háu Triste De'it TanBa Háu Haraska Atu Hamoos Ó Iha Hau Nia Laran

 Háu La Hirus TanBa Ó Sei La Fila Mai Háu
 Maibe Hau Triste De'it TanBa Háu Sei Espera Ba Ó Atu Fila

 Háu La Hirus TanBa Háu Odi Ó No La Hakarak Ó
Maibe Háu Triste De'it TanBa Háu Sei Hadomi Ó No Sei Hanoin Ó

Autor : 
Lay Azula

domingo, 20 de julho de 2014

O Ho Hau Mak Nain

O Ho Hau Mak Nain


Hanoin konaba o...
O nia oin, o na hamnasa, no o nia zeito, ne'e mak siempre mosu iha hau nia hanoin...

Atu sai nain ba o nia domin, husi ohin no ba nafatn, ne'e mak hau nia realidade, ne'ebe mak oras ne'e falun hau...

Hahu husi konhse o to agora, domin ne"e lalakon, lamat no lakoi-tan atu buka seluk husi o...

Masque dalaruma, loron balu ita laliu hamutuk ho kontente, maibe ne'e laos rezaun atu ita fahe malu...

Terus, teriste, kontente no hamnasa ida ne'e mak dalan moris nian...

Hasoru Moris ne'e nia siak, hamoris ona konsensia ida Katak, ita nia hamutuk, hamutuk hodi hasoru no sente buat hirak ne'e hotu, ne'e mak importante...

Nakukun ba naroman, ne'e mk ita nia dalan moris nian, hanesan kalan fila ba loron, no nune'e bebeik...

At ka diak ita halao ona..
Iha no la iha ita sente ona...
Tanis ho hamnasa ita liu hamutuk ona ....
Nakukun ho naroman sasin ona iha ita nia dalan domin nian ...

Ba buat hirak ne'e hotu, hanorin ona mai ita katak "O ho Hau Mesak Deit, Mak Nain Ba Domin Ida Ne'e..."

Autór : Hau Mak Nain

segunda-feira, 14 de julho de 2014

LIBERTY FOR ALL IN LOVE

LIBERTY FOR ALL IN LOVE

O LAKON NENEIK HUSI HA’U NIA OIN, NO MOHU NENEIK HUSI HA’U NIA MATAN.
HANESAN LOROMATAN IHA LORO KRAIK, RAI NAKARAS MAI HALAKON NIA NAROMAN.
O MAMUK ONA HUSI HANOIN NE’E, NO RAHUN NENEIK HUSI MINUTU BA MINUTU.
HANESAN UDAN WEN IHA LORO MANAS,MOUT IHA RAI HANAS NO LAKON NIA SULIN.
O BA TAMBA LIBERDADE DOMIN, NO HA’U MOS TENKI HUSIK O TAMBA LIBERDADE DOMIN.
MAIBE, LIBERDADE NE’EBE O HILI NO LIBERDADE DOMI NE’EBE HA’U HUSIK BA O,HAKANEK HA’U FUAN NO HADADUR HA’U NIA SENTIMENTU IHA FATIN KLOT.
OBRIGADO BA FITAR NE’EBE O HUSIK HELA IHA FUAN NIA LOLON, TAMBA MASKE LAHARÉ MAIBE BELE SENTE TUIR RAN NIA SULIN.
OBRIGADO MOS BA ESPERENCIA MORUK NE’EBE O HANORIN MAI HA’U, TAMBA HUSI ESPERENSIA MORUK HIRAK NE’E, HA’U APRENDE HAMRIK HODI HAKAT, NO LA’O NENEIK TUIR FUAN HARUKA.
 ADEUS PRINCEZA TEMPO BADAK
 ADEUS PRINCEZA DEREPENTI
Nunca Comprende

Nunca Comprende

Durante Ne Háu Koko Comprende
Rende ho Pacensia Hasoru Ó Nia Hahalok Hirak Ne..
Kadaves Hasoru Ho Háu Nia Fuan Kiik Ne..
Tristes Teves Maibe Háu Taka Falta Ho Hamnasa

Sekarik Ó Hatene Sentementu Ne
Ó Mak Importante Liu Iha Háu Nia Moris 
No DOMIN Ba Ó Bot Tebes..
Laran Kanek ho Moras Da Barak Ona 
Maibe Háu Sempre Perdoa Ó

Tamba Saida Mak Ó Nuka consciente...!!!
Háu Sempre Comprende
Maibe Ó Nuka Atu Considera Háu
Masque Nee Kik Ida

Até Que O Tempo Passou
Ó Presença Sempre Mai tristeza
Maibe Háu Sempre Halo Ita Relação Ne Diak Fali...
Mas Háu Consciente Katak Durante Ne Ó Nuka Iha Mudança

sexta-feira, 11 de julho de 2014

O MAK REALIDADE NEBE HA’U SENTE

O MAK REALIDADE NEBE HA’U SENTE

Fuan hakmatek los
wainhira hasoru O
Imazinasaun buras tebes
wainhira o mosu iha ha’u nia hanoin
Esperança bot tebes
hakarak O sai ha’u nia princeza
HODI
Hamosu O nia lalatak iha Ha’u nia realidade…
TEBES
SEI LAHAKMATEK, KARIK SEIDAUN AKONTEÇE TUIR
REALIDADE
SEI LANONOK FUAN NE’E NIA TARIDU, KARIK O SEIDAUN SAI HA’U NIAN
NO
SEI LAHAKSOLOK,,,KARIK O OFEREÇE KSOLOK NE’E BA EMA SELUK…
TEBES MOS
O HAKOR HA’U NIA MUNDU HO HA’U NIA MEHI, HO O NIA HAMNASA MIDAR

OBRIGADO
Maske seidaun sai o nia doben,,,maibe fuan ne’e hakmatek los ba o
Maske husi sente deit,,,maibe dalaruma ha’u sente haksolok
NO
Maske tempo seidaun bele decide, maibe fuan forti tebes hodi hein tempu nia kleur, to’o mundu ne’e rasik nakfilak an ba mundu seluk
OBRIGADA BA KANEK NEBE O FO

OBRIGADA BA KANEK NEBE O FO

Fuan Nebe O Hakanek,
Fo Força Hau Atu Hamrik Mesak.
Matan Ben Nebe O Halo Monu
Prova Hau Nia Domin Ba O
Fitar Nebe O Tau Ba Domin Inocente Nee
Hatudu Realidade Mundo Nian Mai Hau.

Husi o hau aprende :
Hadomi  
Tauk lakon 
Hein, Fiel, Pasensia & Perdaun  

Fuan Nee La Tauk Atu Kanek Tan Ona
Tamba Husi Kanek Nee
Hanorin Hau Atu Sai Funu Nain Ba Domin
No Atu Labele Monu Ba Salah Nebe Hanesan Tan.

Autor : 
Daiva Silva 

quinta-feira, 22 de maio de 2014

DOMIN NE'E SAKRIFISIU BOOT

DOMIN NE'E SAKRIFISIU BOOT

Deo ho Dete tuir malu kleur ona, sira kuinese malu didi’ak los, hatene domin boot iha ida-idak nia fuan klean-ba, maibe sira nain rua mai husi familia ne’ebé diferente tebes. Dete mai husi familia riku, sasán iha, riku-soin barak, iha sorin seluk, Deo mai husi foho, família ki’ak, no atrazadu liu, han deit husi toos hodi tutan sira nia moris. 

Iha sira nain rua nia-relasaun-domin, Deo hadomi-tebes Dete. Deo hatudu nia-domin liu husi hikar surat-tahan halo manu-pombu rihun ida (manu-pombu 1000) ona haruka ba nia-doben. Dete simu ho-laran-ksolok no tara hotu pombu sira ne’e iha nia kuartu-laran, dezeñu halo kapas-los. Deo hakerek lia-fuan poétiku domin nian ho kriativu no furak tebes iha manu-pombu surat-tahan ne’e ida-idak, nune’e mos nia hakerek esperansa-domin nian ba futuru moris-hamutuk ho Dete, nia doben-murak-rai. Ezemplu, Deo hakerek: “Hau reza kalan-loron atu ita-bele hadomi malu nafatin”, “Hau harohan atu Maromak proteje O husi tentasaun hotu-hotu”, “Hau husu ba Na’i, atu ita bele hetan moris-ksolok hamutuk iha futuru”, no seluk-seluk tan. Lian-murak hirak ne’e hotu hatudu liu husi símbolu manu-pombu surat-tahan ne’ebé haruka ba Dete.

To’o loron ida, Deo hikar surat tahan manu-pombu ne’e ba dala-rihun ida-resin ida (1001), ida ne’e nia halo ho surat tahan transparente, hatudu diferente boot tebes ho rihun ida seluk liu-ba. Leo intrega ida ne’e direta ba Dete ho lia-menon nune’e: “Dete, ida ne’e mak hau nian manu-pombu ba dala rihun ida-resin ida, liu husi símbolu ida ne’e hau husu atu iha onestidade entre ita, iha relasaun-domin ida ne’e. Hau prontu ona atu ba prenda O no ita sei ba simu skramentu matrimoniu. Hau harohan ita hadomi malu nafatin to’o ferik-katuas, no mate mak sei fahe ita!”

Rona tiha lia-fuan hirak ne’e, Dete mata-been sulin, nia tanis, ho lian nakdedar hatan ba nia-doben: “Deo, hau laran-ksolok tebes rona lia-fuan hirak ne’e, maibe hau disidi tiha-ona atu hakotu ita nia-domin, hau la-bele kaben ho O, hatene de’it ona ba doben, o mai husi família ki’ak, iha sorin seluk, hau persiza osan-barak, sasán folin-karun, no riku-soin hanesan hau nia inan-aman hatete, hau husu diskulpa!” Deo nia-fuan besik nakfera, nakdedar-los, nia hirus-ona Dete, hirus aat-los. Nia hatete-aat nune’e; feto matan-osan, kidun gazolina, la-iha sentimentu, laran-aat, no seluk-seluk-tan. Deo hamriik hakat-ain ba dook, husik-hela Dete tanis mesa-mesak iha fatin ne’eba.

Deo lakohi ona sai ema ki’ak, nia haka’as-an atu hadi’ak nia moris, halo mudansa ba nia vida tomak. Nia jura ba nia-an atu hetan moris susesu. Dete nia-lia-fuan hafalun nia atu hakat-ba susesu. Iha fulan ida nia laran deit, Deo hetan ona rezultadu. Kompaña foti nia ba Xefe Unidade ida, no liu-tiha tinan ida foti-tan nia ba Jestór ho responsabilidade boot, la-kleur de’it nia kaer ona 50% riku-soin kompaña nian ((‘saham’ 50%). Deo sai ema-boot, kuinesidu, ema hotu hatene, nakfilak tiha sai fitun nabilan, no modelu susesu nian ba ema-barak.

Loro-kraik kmanek ida, Deo halai haleu sidade ho nia kareta-foun, hateke ba sidade nia-kmanek no sinti-hakmatek iha-fuan, udan mos tun dadaun mai, halo laran-malirin tebes. Deo hateke ba dalan ninin, haree hetan ferik ho katuas ida la’o hela iha udan laran, krekas-maran, kulit kesi ruin, karik la-iha atensaun husi sira-nia-oan. Deo halai neneik ba luron ninin, besik ba ferik-katuas ne’e, fihir didiak ba sira, nia hatene, kuinese sira nain rua, Dete nia inan-aman. Deo komesa hanoin iha nia-ulun atu goza sira, maibe nia-laran la-fo dalan, fuan nakdedar, nia labele goza sira, nune’e nia halai neneik tuir deit sira atu ba ne’ebé.

Deo hakfodak tebes bainhira haree sira nain rua tama ba semitériu ida nakonu ho manu-pombu ne’ebé halo husi surat-tahan. Nia hakfodak-liu-tan bainhira haree hetan Dete nia foto iha rate leten. Deo tun-kedas husi nia kareta no halai tama ba rate-laran, hakbesik-an ba Dete nia-inan-aman.

Dete nia-aman dehan: “Deo, agora ami sai ki’ak tiha ona, ami nia riku-soin hasai hotu ba Dete nia tratamentu, nia sofre kankru-oan-fatin ne’ebé todan. Dete rai-hela karta ida ne’e, no husu ami atu hato’o ba, se ami hasoru ita”. Deo simu karta namkurut ne’e husi Dete nia-aman.

Deo la-tahan atu lee, Dete hakerek: “Deo, hau husu diskulpa, tanba tenke bosok ona o, doben. Hau hetan moras kankru-oan-fatin ne’ebé la-bele ona kura. Hau la-bele dehan loloos ida ne’e ba doben, tanba karik hau hatete ba o, halo doben terus-boot, harahun o-fuan, hamate o-moris. Deo, hau kuinese didi’ak o, hatene o to’o o-fuan klean ba, nune’e hau halo ida ne’e atu o-nia moris ba oin nafatin. Hau hadomi-los o, Deo, haku'ak boot. Dete”.

Deo mata-been sulin habokon karta ne’e, nia tanis, nia hakarak hakilar maka’as, tanba Deo hanoin aat tiha ona ba Dete, hatete nia ho-lia-fua foer sira. Agora, Deo bele sinti sentimentu Dete nian bainhira nia hatete lia-foer sira ne’e, dehan nia-matan-osan, kidun gazolina, laran aat, la-iha sentimentu. Deo mos bele sinti, oinsa mak Dete terus tahan-moras mesa-mesak to’o nia mate. Deo bele sinti, oinsa Dete persiza tebes nia prezensa iha situasaun susar-rabat-rai nia-laran, maibe Deo momentu ne’eba hili liu hanoin katak Dete laos doben ida ne’ebé iha sentimentu klean. Dete halo sakrifisiu boot ba Deo atu nia la-bele monu iha susar no terus nia laran, la-bele hamate nia espiritu ba moris susesu.

Domin ne’e laos kona-ba hakuak-malu ka rei-malu, maibe domin ne’e sakrifisiu ida ba ema ne’ebé importante-liu iha ita nia moris.

Husi: Jano B. Buti
APRENDE HUSI MANU-FALUR (POMBU)

APRENDE HUSI MANU-FALUR (POMBU)

Manu falur-aman ida nunka fahe nia domin ba inan nain-rua. Ita bele haree didi’ak, observa tutuir, karik hetan falur-aman ida mak troka hela de’it nia-kaben? Nia resposta, la-iha! Falur-aman ho parseiru ida de’it to’o mate. 

Manu-falur hatene fila-fali uma, ba nia-knuuk. Maske nia bele semo dook ba to’o iha ne’ebé de’it, rai sei la-fila nia, nia hatene dalan fila ba-uma knuuk. Karik imi hatene Manu-falur ida la-fila ba nia knuuk. Nia resposta, Lae.

Manu-falur nia moris romántiku liu-hotu. Bele observa didi’ak, bainhira pombu-aman hananu ho nia-fuan admira nia kaben, falur-inan la-loko-an, hakru’uk de’it, moe uitoan hodi simu admirasaun. Karik ita haree sira tebe-malu ka tata-malu? Nia resposta, Lae.

Manu-falur hatene oinsa mak serbisu hamutuk. Bele haree bainhira sira tulun malu, serbisu hamutuk halo knuuk. Falur-aman no inan hikis kosar-been lalin ai-sanak hodi halo knuuk ba nia oan-sira. Kuandu falur-inan luut, falur-aman halo siguransa besik knuuk, bainhira inan luut kolen ona, aman mak luut fali. Karik imi haree sira dudu-malu ka diskuti malu kona-ba serbisu. Nia resposta, Lae.

Manu-falur mak ida ne’ebé la-soi bílis (empedu), nia la-iha moruk, nune’e nia la-rai odiu.

Se manu-falur bele halo hotu atividade sira temi iha leten, nusa mak ita ema labele? Moris ne’e furak bainhira ita kumpriende malu, tulun malu, fahe ba malu no respeitu malu.

Husi : 

Jano B. Buti